Mnohí si myslia, že ide o najčistejšiu formu prírodnej vody. Pravda je však troška iná. Keď kvapka padá atmosférou, kým dopadne na zem, zachytí desiatky až stovky drobných pevných a plynných častíc. Ide o jav, ktorým sa čistí vzduch od znečisťujúcich látok ako sú sadze, soli a organické častice.V závislosti od toho kde prší, môže dážď v znečistenejších oblastiach obsahovať väčšie množstvo nečistôt. Zatiaľ čo normálny dážď má mierne kyslé pH (okolo 5,6), v oblastiach, kde sa v ovzduší nachádza väčšie množstvo oxidu siričitého alebo oxidov dusíka, vzniká kyslý dážď, ktorého pH môže byť  len 4,2 – 4,4.

Existuje aj kyslý sneh?

Kyslý dážď alebo kyslá depozícia je pojem, ktorý zahŕňa akúkoľvek formu zrážok obsahujúcich kyslé zložky ako súkyselina sírová alebo dusičná. Tie padajú na zem z atmosféry vo vlhkej alebo suchej forme. Ide o dážď, sneh, hmlu, krúpyalebo dokonca kyslý prach.

Poznáte vôňu vzduchu pred dažďom alebo po ňom? 

To, čo cítime nie je vôňa kvapiek dažďa, ale zmes rôznych chemikálií. Pach, ktorý cítime pred dažďom pochádza z ozónu a ionizovaných plynov (vzniká pri bleskoch). Názov pre charakteristický pach dažďa po daždi, hlavne po období sucha, je petrichor. Jedinečná zemitá aróma pochádza zo zmesi chemikálií – geosmínu, ozónu a prchavých olejov uvoľňovaných rastlinami.

Hlavnou zlúčeninou zodpovednou za pach dažďa je už spomínaný geosmín. Ide o bicyklický alkohol produkovaný niektorými modrozelenými riasami (sinicami) a aktinomycétami (ako sú streptomycéty). Ľudia majú veľkúcitlivosť na ovoniavanie alebo ochutnávanie geosmínu. Jeho pach je detekovateľný už na úrovni 5 ppt. Geosmín cítia aj mnohé zvieratá a napríklad ťavy využívajú tento pach na hľadanie vody v púšti. V potravinách ako napríklad repa alebo niektoré vína je zodpovedný za zemitú chuť, pričom vode a rybám (hlavne sladkovodným) dodáva aj kalnú či zatuchnutú chuť. 

Ako vplýva dážď na náš organizmus?

Možno si to ani neuvedomujete, ale dážď vraj dokáže znižovať stres. Okrem toho má aj ďalšie pozitívne stránky, o ktorých sa viac dočítate TU.

Autor: Ing. Lenka Blinová, PhD.