V súčasnosti je ekologická stopa (ecological footprint) uznávaná ako ukazovateľ udržateľného rozvoja a meria vplyv ľudských aktivít na našu planétu. Definujeme ju ako veľkosť oblasti (zvyčajne v globálnych hektároch – gha) biologicky produktívneho územia a vodnej plochy potrebnej na vyprodukovanie všetkých spotrebovaných zdrojov a prijatie vyprodukovaného odpadu pre konkrétneho jedinca, populáciu alebo aktivitu pri súčasných technológiách a súčasnom spravovaní zdrojov. Ukazovateľ ekologickej stopy sa počíta zo šiestich parciálnych stôp – stopa z rastlinnej výroby (orná pôda), stopa zo živočíšnej výroby (pasienky), stopa lesníctva, uhlíková stopa, stopa rybárstva a zastavaná plocha. 

Koľko Zemí alebo krajín by sme potrebovali, keby všetci žili tak ako Slováci? 

Odhady sú rôzne, posledné spoľahlivé a overené dáta sú z roku 2018. Jedno Slovensko by nám vtedy nestačilo, potrebovali by sme ich 1,7. Tiež by sme potrebovali nie len jednu, ale až 3 planéty Zeme.  

Ekologická stopa a uhlíková stopa – je to to isté? 

Uhlíková stopa je na rozdiel od ekologickej stopy vyjadrená objemom plynov emitovaných ľudskou činnosťou, ktoré v atmosfére vytvárajú skleníkový efekt. Sú to rôzne plyny a aby ich bolo možné globálne porovnávať, výpočtom sa prevádzajú do ekvivalentov emisií oxidu uhličitého (CO2). Hodnota uhlíkovej stopy tak býva vyjadrená v kilogramoch alebo tonách CO2. Uhlíková stopa mesta je číslo, ktoré vyjadruje množstvo emisií skleníkových plynov emitované činnosťou mesta za rok. Tieto hodnoty môžu slúžiť pre porovnávanie miest medzi sebou alebo porovnávanie miest podľa rokov. Porovnania v jednotlivých rokoch tak dávajú vedeniu signál, či došlo aktívnou činnosťou mesta k zníženiu emisií, pričom tak môžu selektovať dopad jednotlivých činností na redukciu skleníkových plynov. 

Deň ekologického dlhu (Overshoot day) 

Je to deň, kedy náš ľudský dopyt po zdrojoch Zeme v danom roku prekročil hranicu toho, čo Zem dokáže počas tohto roku obnoviť. Inými slovami, ide o deň, kedy sme my ľudia vyčerpali všetky prírodné obnoviteľné zdroje našej planéty – napr. pastviny, lesy, ryby v oceánoch, schopnosť rastlín absorbovať vyprodukovaný CO2. „Hodnoty“ ekologického dlhu sú rôzne pre konkrétne štáty a napr. Deň ekologického dlhu Zeme pre rok 2023 bol dosiahnutý 2.8.2023, Dánsko ho dosiahlo 28.3.2023, Česko 12.4.2023, Slovensko 4.5.2023, Čína 2.6.2023 a Jamajka až 20.12.2023.  

Ďalšie zaujímavé odkazy 
Kalkulačka pre výpočet uhlíkovej stopy – https://iep.sk/kalkulacka
Deň ekologického dlhu rôznych štátov – https://www.genevaenvironmentnetwork.org/events/earth-overshoot-day-2023
Koľko Zemí alebo krajín by sme potrebovali, keby sme žili ako… –  https://overshoot.footprintnetwork.org/how-many-earths-or-countries-do-we-need
Ekologický deficit/rezerva – https://data.footprintnetwork.org

Autor: Ing. Lenka Blinová, PhD.