Slnko je zdrojom energie, neodmysliteľne patrí k letnému obdobiu, zahrieva nás a dobíja nám baterky, ale keď ho je príliš – je to veľa aj na nás. Najmä v mestách.
Zatiaľ čo v roku 1980 žilo v mestách 39 % svetovej populácie, dnes je to asi 55 % a podľa očakávaní tento podiel do roku 2050 vzrastie na 66 %. Podobný stúpajúci trend má aj Slovensko, pričom dnes žije v mestách viac ako polovica obyvateľov (rok 2021 – 53,5 %). Zastavané územia sa stávajú ohniskami dôsledkov klimatických zmien a práve v stredoeurópskom priestore sú mestá veľmi ohrozené vlnami horúčav, suchom či bleskovými povodňami.
Prečo je tomu tak a čo znamená pojem „mestská klíma“ či „mestské tepelné ostrovy“?
Mestská klíma je definovaná ako miestna klíma, ktorá sa od klímy v priľahlých vidieckych oblastiach líši v dôsledku mestského rozvoja. Mestské tepelné ostrovy (Urban Heat Island – UHI) zas definujú takú zástavbu mesta, ktorá preukázateľne v porovnaní s jej okolím (vidiekom alebo menej zastavanými oblasťami na vidieku) vykazuje vyššie teploty.
Faktorov, ktoré spôsobujú tepelné ostrovy, resp. ovplyvňujú mestskú klímu, je viacero. Mestá sú charakteristické husto zastavanými oblasťami s nepriepustnými povrchmi. Za hlavný faktor sa považuje obmedzené a ubúdajúce množstvo prírodných prvkov v mestách. Ide o vegetáciu a vodné útvary, ktoré chladia prostredie tým, že poskytujú tieň, odparujú povrchovú vodu a odvádzajú vodu z listov rastlín do ovzdušia.
Rozpálené mestské prostredie a povrchy (napr. chodníky, cesty, budovy) poskytujú menej tieňa ako prírodná krajina, čo má za následok zvýšené teploty. Nedostatok zelene, prípadne jej úplná absencia, a vody preukázateľne bráni prirodzenému chladeniu. Ďalším faktorom sú materiály (napr. kovy, asfalt, betón), ktoré sú človekom používané pri výstavbe budov a infraštruktúry. Tieto materiály v porovnaní s vegetáciou, vodou a prírodnými materiálmi cez deň absorbujú a následne v noci emitujú viac tepla. Problémom môžu byť aj budovy v mestách, pretože spomaľujú rýchlosť vetra (tzn. ventiláciu mesta), čo vedie k vyšším teplotám vzduchu. Tá môže byť zvyšovaná aj samotnou aktivitou človeka a jeho pôsobením, tzv. odpadovým teplom odvádzaným do prostredia (napr. tepelné emisie z dopravy, vykurovanie a klimatizácia budov a priemyselných zariadení).
O akých teplotách hovoríme v súvislosti s efektom mestských stromov?
Už tieň jediného stromu môže v sparnom lete priniesť útočisko pred horúčavou a keď je tento jeden strom súčasťou mestského parku má veľmi silný ochladzovací efekt. Výsledky výskumov realizovaných v zahraničí ukazujú, že tienené povrchy môžu byť o 11 – 25 °C chladnejšie ako maximálne teploty netienených povrchov. Jednoduché meranie realizovali aj v susedných Čechách, kde pomocou termokamery merali teploty na chodníku v jednotlivých častiach. Na tej časti chodníka, na ktorú padal tieň zo stromov boli namerané hodnoty 27 – 30 °C . O pár krokov ďalej, na mieste, kde nebol žiaden strom, teplota na chodníku vystúpila na 40 – 45 °C, čo je takmer 20-stupňový rozdiel. Dôležité, čo si musíme uvedomiť je to, že aj výsadba stromov v mestách a starostlivosť o ne má určité pravidlá, aby to prinieslo želaný efekt.
Prečo je potrebné riešiť tepelné ostrovy?
V horúce letné dni je nutné myslieť na fakt, že vysoké teploty majú negatívny vplyv na náš organizmus. Vlny horúčav ohrozujú hlavne starších a chorých ľudí, pretože kardiovaskulárne ochorenia zvyšujú riziko smrti z prehriatia. Veď vieme každý za seba – ako sa cítime, keď je v lete príliš horúco?
Ďalšie zaujímavé info tu https://www.meteoblue.com/sk/products/cityclimate/index
Autor: Ing. Lenka Blinová, PhD.
