Od bakelitu po dobu plastovú

Plasty boli objavené niekedy v priebehu 19. storočia. Prvou priemyselne vyrábanou plastovou hmotou bol od roku 1907 fenolformaldehydový polykondenzát – bakelit. V roku 1912 bol patentovaný priemyselný spôsob výroby celofánu a s rozvojom výroby a používania PVC po druhej svetovej vojne (mimochodom objaveného dvakrát – v roku 1835 a 1872) začíname hovoriť o dobe plastovej. Odhaduje sa, že za posledných 75 rokov sme vyprodukovali 11 miliárd ton plastov a ďalšie asi 3 miliardy sú aktuálne v obehu. Preto (bohužiaľ) môžeme zvyšky plastov nájsť nielen na Mount Evereste, ale aj na dne Mariánskej priekopy.

Neviditeľná hrozba mikroplastov

Ešte pred 15 rokmi sme využívali asi 3000 druhov plastov, dnes je to cca 6900. Toto úchvatné množstvo nielen vyrábame, ale aj upravujeme tak, aby boli stálejšie a odolnejšie. Uvoľnené do životného prostredia sa preto degradujú (rozkladajú) skôr fyzikálne ako chemicky alebo biologicky (o aditívach plastov niekedy nabudúce). Drobia sa na stále menšie a menšie častice. Rozdelenie na mikroplasty (5 milimetrov a menej) a nanoplasty (0,015 milimetra a menej) nie je náhodné. Zatiaľ čo väčšina mikroplastov, ktoré zjeme alebo vypijeme, sa vylúči prostredníctvom nášho tráviaceho traktu (Že za rok zjeme množstvo mikroplastov rovné jednej kreditke? Zabudnite. Dnešné výskumy naznačujú, že to zvládneme rádovo za týždne až mesiace.), 90 % nanoplastov je schopných prenikať cez tkanivá do buniek. A čo tam robia? Toť otázka. Ani netušíme koľko týchto nanočastíc existuje, pretože sú extrémne malé. Je ich ťažké vôbec nájsť a odlíšiť od iných malých častíc, ktoré sa prirodzene vyskytujú v prírode. A keď sa aj nájdu, je ťažké urobiť chemickú analýzu, aby sme zistili, z ktorého plastu pochádzajú.

Každý máme svoju auru. Nanoplastovú.

Zdá sa, že asi 1/3 nanoplastov pochádza z rozpadu jemnučkých umelohmotných vlákien oblečenia, ktoré nosíme. Jeho praním každý z nás uvoľní asi 300 miliónov častíc ročne, ale nosením uvoľníme okolo seba až miliardu častíc. Pri nanočasticiach prevažuje vplyv povrchových síl nad objemom (fyzikálne hľadisko), pôsobia medzi(makro)molekulové sily a preto nesedimetujú (neusádzajú sa), ale vznášajú sa v akomsi oblaku blízko svojho zdroja. Ako keby naša aura. Jej stav tiež súvisí s našim aktuálnym zdravotným stavom, ale môže predikovať civilizačné choroby, ktoré nás skôr či neskôr postihnú. Preto by sme sa mali snažiť výrazne znížiť množstvo plastovej aury, ktorú si každý z nás nosí všade so sebou.

RNDr. Sirotiak Maroš, PhD.