Prekvapenia skleníkového efektu: Čo sme doposiaľ nevedeli?

Čo sme možno o skleníkovom efekte nevedeli?

Nie je všetko zlé to najhoršie, pretože existuje aj prirodzený skleníkový efekt. Ten je spôsobený prítomnosťou vodnej pary a nízkych koncentrácií oxidu uhličitého (CO₂) v atmosfére. Bez ich prítomnosti by bola priemerná teplota zemského povrchu približne o 33 °C nižšia než je v skutočnosti. Problémom však je nadmerné hromadenie skleníkových plynov v atmosfére hlavne v dôsledku ľudskej činnosti.

Skleníkové plyny a ich vplyv

Nadmerné množstvo skleníkových plynov v atmosfére zvyšuje skleníkový efekt a mení klímu našej planéty. Dôsledkom zmeny klímy sa napr. topia horské a polárne ľadovce, stúpa hladina morí a oceánov, v niektorých regiónoch dochádza k extrémnym výkyvom počasia, častejším zrážkam, extrémnym vlnám horúčav, suchám či povodniam.

Existujú rôzne druhy skleníkových plynov (angl. greenhouse gas – GHG) a ich potenciál zvyšovať rýchlosť klimatických zmien sa líši. Medzi plyny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v atmosfére, ale vznikajú aj v dôsledku ľudskej činnosti, patria okrem iného: oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O) a fluórované skleníkové plyny (fluórované uhľovodíky – HFC, plnofluórované uhľovodíky – PFC, fluorid sírový – SF₆, fluorid dusitý – NF₃).

Čo je potenciál globálneho otepľovania a načo nám slúži?

Potenciál globálneho otepľovania (z angl. Global Warming Potential – GWP) slúži pre porovnanie schopnosti rôznych skleníkových plynov zachytávať teplo v zemskej atmosfére – meria celkovú energiu, ktorú plyn absorbuje za určité časové obdobie v porovnaní s CO₂. Hodnoty GWP sa časom menia na základe nových vedeckých poznatkov o plynoch. Oxid uhličitý (CO₂) je referenčný plyn s hodnotou GWP 1. Ďalšie skleníkové plyny majú často hodnotu GWP vyššiu. Metán (CH₄) má GWP 28 – 36 počas 100 rokov, tzn. že je 28 až 36-krát silnejší ako CO₂ a teda vypustenie jednej tony CH₄ do atmosféry sa rovná vypusteniu 28 – 36 ton CO₂. Oxid dusný (N₂O) má GWP 265 – 298 za rovnaké obdobie, pričom GWP pre HFC, PFC a SF₆ je v tisícoch alebo desiatkach tisíc.

Čo ste možno nevedeli o metáne?

Zaujímavou informáciou je, že metán našu planétu nielen otepľuje, ale spôsobuje aj jej ochladzovanie. Na Zem preniká krátkovlnné slnečné žiarenie, ktoré po dopade odovzdá časť energie vo forme tepla. Pri tom sa zmení na dlhovlnné, ktoré sa odráža späť do vesmíru. Metán toto odrazené slnečné žiarenie zo Zeme zachytáva a vracia ho späť. Energia žiarenia sa tak využije omnoho účinnejšie (tzv. skleníkový efekt). Metán však zachytáva aj časť krátkovlnného žiarenia prichádzajúceho zo Slnka na Zem v dôsledku čoho sa vytvára v hornej vrstve troposféry oblačnosť a teda do spodnej troposféry preniká menej žiarenia, čo ju v skutočnosti ochladzuje.

Ing. Lenka Blinová, PhD.